Čunovo.info

Víťazom medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo vodnom slalome Autopolis Slovak Open v Čunove, ktoré sú druhým podujatím Canoe Slalom World Series 2008, sa v nedeľu v kategórii C1 časom 231,92 (2) stal dvojnásobný víťaz OH a celkovo štvornásobný olympijský medailista Michal Martikán.

Najúspešnejší singlista sveta napriek citeľnému handicapu v podobe boľavého pravého lakťa predviedol svoje kvality. Bravúrnou rýchlou jazdou odsunul na ďalšie medailové pozície svojich mladších reprezentačných kolegov. “Som rád, že som napokon na týchto pretekoch štartoval, lebo som chcel potešiť všetkých divákov, ktorí do Čunova v tomto krásnom počasí prišli,” povedal Michal Martikán pre agentúru SITA a pokračoval: “Súťaž som mal dobre rozbehnutú a veril som, že ak neurobím nejakú veľkú chybu, môžem zvíťaziť. Napokon sa mi to podarilo aj s dvojsekundovou penalizáciou. Lukáš Pollert postavil na tejto vode naozaj riadne náročnú trať.”

Dvadsaťjedenročný Matej Beňuš časom 236,28 (4) obsadil druhé miesto a Alexander Slafkovský časom 242,04 (2) tretiu priečku. Karol Rozmuš skončil výkonom 246,74 (10) piaty a Dušan Ovčarík, ktorý sa k tomuto odvetviu vrátil po 4-ročnej prestávke, bol za 252,30 (12) siedmy. Vynechanie bránky č. 17 odsunulo bronzového z OH 2000 v Sydney Juraja Minčíka až na deviate miesto, keď dosiahol čas 307,72 (58). Bronzový singlista Alexander Slafkovský bol s tretím miestom tiež spokojný, aj keď po svojej jazde zvyšných súperov už mohol sledovať iba z brehu. “Vedel som, že môj trinásťsekundový odstup zo semifinále je veľmi veľký a budem rád, ak to postačí na stupeň víťazov. Jasne si uvedomujem, že konečné tretie miesto nie je iba výsledkom mojej jazdy, ale aj toho, že súperi okrem Michala a Mateja robili na trati veľké chyby,” skonštatoval A.Slafkovský.

O druhý slovenský triumf na tomto víkendovom podujatí sa v kategórii C2 zaslúžili Ladislav a Peter Škantárovci, ktorí vo finále dosiahli výkon 264,57. V súčasnosti druhá najlepšia posádka slovenského i svetového vodného slalomu v tejto disciplíne sa z úspechu tešila napriek tomu, že na trati nazbierala 12 trestných sekúnd. Aj ďalšie medailové pozície obsadili slovenské lode. Víťazi kvalifikácie Milan Kubáň s Mariánom Olejníkom skončili výkonom 266,01 (6) na druhom mieste a Tomáš Kučera s Jánom Bátikom figurovali na bronzovom stupienku (274,05 /8/). Trojnásobní olympijskí víťazi Pavol a Peter Hochschornerovci sa vo finále nepredstavili. Z pretekov odstúpili pre zranenie Pavla, ktoré utrpel v predpoludňajšom semifinále.

Víťazkou ženského kajaku sa v kaskádach Čunova časom 277,50 s stala Nina Mozetičová. Dvadsaťpäťročná Slovinka dominovala napriek tuctu trestných sekúnd. O dve trestné sekundy menej mali na konte dve Slovenky. Dana Beňušová skončila časom 287,27 druhá a dvojnásobná olympijská víťazka z OH 2004 v Aténach a OH 2008 v Pekingu Elena Kaliská bola súčtom časov 287,95 tretia. Víťazka semifinále Katarína Macová obsadila štvrtú priečku a Gabriela Zamišková uzatvárala finálovú desiatku. Pod výsledok 35-ročnej rodáčky z Liptova a piatej kajakárky z OH 1996 v Atlante sa podpísal najmä eskimácky obrat, ktorý absolvovala medzi 15. až 18. bránkou. Keďže v boji s búrlivými vlnami sa jej niekoľko sekúnd nepodarilo rýchlo zdvihnúť prevrátenú loď, plávajúc dolu dnom vynechala až tri bránky, za čo dostala 150 trestných sekúnd.

Aj mužský kajak sa stal korisťou reprezentanta Slovinska. Preteky totiž v najlepšej forme zastihli 25-ročného Petra Kauzera, ktorý semifinálovú i finálovú jazdu zvládol bez trestných sekúnd. Zo slovenských reprezentantov najlepšie skončil dvanásty z OH 2008 v Pekingu Peter Cibák. Pretekár KTK Dukla Liptovský Mikuláš si časom 230,99 (4) vybojoval druhé miesto. “Vzhľadom na to, že tieto medzinárodné preteky sú prakticky súťažnou bodkou za tohtoročnou sezónou, s druhým miestom za Petrom Kauzerom som spokojný. Dve čisté jazdy Petra svedčia o tom, že tieto preteky ho zastihli v absolútnej pohode. Dnes som nemal na to, aby som ho zdolal,” hodnotil svoje striebro 27-ročný P. Cibák. Jeho krajan Dušan Ovčarik, ktorý sa k vodnému slalomu vrátil po štyroch rokoch, bol so siedmou pozíciou vo finále Slovak Open tiež spokojný. “Ja si podobné preteky už iba užívam. Vodný slalom robím ako koníčka a nie som pod žiadnym tlakom okolia, takže ma nik za výkony ani nekritizuje, ani nechváli,” tvrdil 31-ročný rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý na vodnoslalomárskych pretekoch neštartoval od OH 2004 v Aténach. Tohtoročný juniorsky majster sveta Martin Halčin obsadil štvrtú pozíciu a jeho kolega Ľubomír Janček piatu priečku. Majster Európy z roku 2007 Ján Šajbidor bol celkovo desiaty. Na koniec výsledkovej listiny finálových pretekov ho odsunulo 108 trestných sekúnd.

Výsledky medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo vodnom slalome Autopolis Slovak Open, druhej súčasti Canoe Slalom World Series 2008

MUŽI:

C1: 1. Michal Martikán 231,92 (2), 2. Matej Beňuš 236,28 (4), 3. Alexander Slafkovský (všetci SR) 242,04 (2), 4. Benjamin Saušek (Slovin.) 243,55 (8), 5. Karol Rozmuš 246,74 (10), 6. Takuja Haneda (Jap.) 252,04 (4), 7. Dušan Ovčarik 252,30 (12),… 9. Juraj Minčík (všetci SR) 307,72 (58).

C2: 1. Ladislav Škantár, Peter Škantár 264,57 (12), 2. Milan Kubáň, Marian Olejník 266,01 (6), 3. Tomáš Kučera, Ján Bátik (všetci SR) 274,05 (8), 4. Timothy Baillie, Etienne Stott (V. Brit.) 348,52 (52), 5. Luka Božič, Sašo Taljat (Slovin.) 424,94 (164), 6. Matúš Danek, Radoslav Osadský (SR) 507,95 (126).

K1: 1. Peter Kauzer (Slovin.) 220,33 (0), 2. Peter Cibák (SR) 230,99 (4), 3. Grzegorz Polaczyk (Pol.) 237,74 (8), 4. Martin Halčin 239,66 (8), 5. Ľubomír Janček 240,35 (2), 6. Fabian Dorfler (Fr.) 240,39 (10),… 10. Ján Šajbidor (SR) 342,33 (108).

ŽENY:

K1: 1. Nina Mozetičová (Slovin.) 307,34 (16), 2. Dana Beňušová 287,27 (10), 3. Elena Kaliská 287,95 (10), 4. Katarína Macová (všetky SR) 292,75 (4), 5. Natalia Pacierpniková (Pol.) 293,97 (16), 6. Sarah Grantová (Austr.) 302,42 (10),… 10. Gabriela Zamišková (SR) 450,04 (152).

(zdroj: sita)

Slušným Bratislavčanom je podľa spoločnosti Ferdinanda Martinenga kňaz Anton Srholec. Toto ocenenie dostane v nedeľu na Dňoch Schöne Náciho v Mestskej čitárni U červeného raka.

Predchádzajúci rok ocenili herca Stana Dančiaka. Za Bratislavčana pritom považujú všetkých, ktorí niečo urobili pre hlavné mesto alebo ho majú radi.

Pre agentúru SITA to povedal Peter Kurhajec, predseda spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktorá podujatie organizuje. Na akcii ocenia aj 85-ročného Jozefa Poštulku, najlepšieho statika na Slovensku. Starček, ktorý navrhol napríklad strechu pre olympijské hry v Mníchove, získa Zlatú medailu Ferdinanda Martinenga za činy v duchu ľudskosti.

Typická bratislavská postavička - Schöne Náci - v nedeľu od 15:00 zavíta do Mestskej čitárne U červeného raka, kde bude program na počesť Ignáca Lamára. Vystúpi skupina Lojzo, tanečný súbor SH Univerzity, speváčka Katka Feldeková, predstaví sa aj živá socha Schöner Náciho, ktorý bude rozdávať obľúbené Náciho krémeše a Bratislavskú kávu.

Vlani 2. septembra sa po takmer 40 rokoch Schöner Náci dočkal pohrebu v rodnej Bratislave na Ondrejskom cintoríne. Popoludní sa konal v čitárni U červeného raka spomienkový program venovaný Ignácovi Lamárovi, ktorý pripravila Spoločnosť Ferdinanda Martinenga a Mestská knižnica v Bratislave. Išlo o nultý ročník Dní Schöner Náciho, súčasťou ktorého bolo aj ocenenie Slušný Bratislavčan.

(zdroj: sita)

Zníženie počtu mestských a miestnych poslancov v Bratislave je jedným zo zásadných samosprávnych zmien návrhu novely zákona o hlavnom meste SR. Do Národnej rady SR ho 20. augusta predložila skupina parlamentných koaličných poslancov Ján Zvonár, Rafael Rafaj a Viliam Jasaň a je zaradený na schôdzu NR SR, ktorá sa začne v utorok 9. septembra 2008.

V návrhu novely je zníženie počtu poslancov mestského zastupiteľstva z 80 na 45. Aj keď s týmto súhlasia starostovia mestských častí i primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, stále sa vyskytujú rozdielne názory na početné zastúpenie jednotlivých 17 MČ. Presvedčilo o tom aj mimoriadne mestské zastupiteľstvo 4. septembra 2008.

Poslanec Pavol Baxa upozornil, že zastúpením všetkých mestských častí v mestskom zastupiteľstve sa dosiahne výrazný nepomer v jeho celkovom rozložení. Pretože sú veľké rozdiely v počte obyvateľov jednotlivých mestských častí a zvýši sa počet poslancov z malých mestských častí. “Volebný hlas Petržalčana bude znevýhodnený pred hlasom Devínčana, ktorých je oveľa menej,” konštatoval Baxa.

Aj podľa Milana Ftáčnika sú nedoriešené počty poslancov, ale keďže sa ich množstvo znižovalo v rôznych slovenských mestách, je potrebné to urobiť aj v Bratislave. Viera Kimerlingová kritizovala chýbajúce kvalifikované finančné kalkulácie v predloženej novele. “Úspory zo zníženia počtu poslancov je populistické konštatovanie,” uviedla poslankyňa.

Primátor Ďurkovský pripúšťa, že absolútna spokojnosť nikdy nebude. Oceňuje však konsenzus v dohode so starostami na znížení počtu poslancov i na zastúpení všetkých mestských častí v mestskom parlamente.

Návrh novely predpokladá zníženie zastupiteľstiev aj v mestských častiach, čo je rozdelené podľa počtu občanov. Mestské časti s množstvom do 2000 obyvateľov môžu mať päť až sedem poslancov, do 10.000 sedem až deväť, do 30.000 deväť až 15, do 100.000 od 15 do 25 a ešte početnejšie 25 až 35 poslancov. Pri schválení novely by musela každá MČ zmenšiť svoje zastupiteľstvo. Teraz je v nich celkove 391 poslancov a podľa tohto návrhu ich bude 179 až 267.

Najväčšia mestská časť Petržalka zníži 40 poslancov na 25 - 35, ešte viac ich počet klesne v Novom Meste zo 40 na 15 - 25 a v Starom Meste z 37 tiež na 15 - 25. O vyše polovicu sa zmenší zastupiteľstvo Rače z 33 na deväť - 15 členov. Rovnaký počet budú mať Podunajské Biskupice, kde je teraz 31 poslancov, Devínska Nová Ves (24) a Vrakuňa (21). Približne rovnaké veľké mestské časti Dúbravka, Karlova Ves a Ružinov znížia svojich poslancov z 31 na 15 - 25. Sedem až deväťčlenné zastupiteľstva budú v Lamači, kde je teraz 13 poslancov, Vajnoroch (11), Záhorskej Bystrici a Rusovciach, kde majú po deväť. Najmenšie mestské časti si zvolia päť až sedem zástupcov - Jarovce, ktoré ich majú 12, Čunovo a Devín znížia stav z terajších deviatich poslancov.

Návrh novely má tiež zmierniť koncepčné nedostatky terajšej zákonnej úpravy v oblasti majetku, financovania výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy. K základným nedostatkom platného zákona patrí najmä nevhodná úprava rozdeleného vlastníctva medzi obe úrovne samosprávy ako samostatných vlastníkov a z toho vyplývajúce problémy pri správe a prevodoch majetku. Vo finančných vzťahoch sú problémy v oblasti vlastných príjmov i v dotáciách a podielov na výnosoch daní.

Okrem samosprávnych vzťahov novela rieši postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR. Obsahom návrhu je vyjadriť v zákone, že Bratislava je sídlom aj prezidenta SR, podrobnejšie upraviť plnenie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta SR a na to ustanoviť povinnosť vyčleniť v štátnom rozpočte prostriedky na ich zabezpečovanie ako sídla vrcholných štátnych orgánov a diplomatického zboru, tiež politického, kultúrneho, spoločenského a ekonomického centra Slovenska.

Platný zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave bol päťkrát čiastkovo novelizovaný. Od jeho účinnosti v roku 1990 bolo niekoľko pokusov radikálne ho zmeniť a dva nahradiť ho úplne novým zákonom. Všetky tieto pokusy stroskotali na zásadnej nezhode predstaviteľov oboch úrovní samosprávy Bratislavy. Navrhovaná novela zákona je kompromisným výsledkom, ktorý sa dosiahol 11. júla 2008 po dlhodobých intenzívnych rokovaniach medzi starostami MČ a primátorom.

Návrh bol prerokovaný 3. júla v mestskom zastupiteľstve, v jeho legislatívno-právnej komisii a v čase od 15. júna do 8. júla aj v niektorých zastupiteľstvách mestských častí. Jeho záverečnú podobu ešte malo schváliť mestské zastupiteľstvo po prerokovaní pripomienok legislatívno-právnej komisii. To sa nestalo, pretože v úvode spomínaná skupina parlamentných poslancov ho iniciatívne skôr predložila do NR SR. Preto mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že sa týmto zákonom bude zaoberať v októbri a prípadné zmeny uplatní v NR SR hromadnou pripomienkou.

(zdroj: tasr)

Termín predĺženia autobusovej linky z Bratislavy cez Wolfsthal do Hainburgu nie je stále známy. Dopravný podnik Bratislava (DPB) totiž stále rokuje o jej predĺžení s rakúskou stranou, pretože tá podniku ešte na prevádzku zatiaľ licenciu neudelila.

Pre agentúru SITA to potvrdil predseda predstavenstva DPB Branislav Zahradník. Pôvodne sa hovorilo o spustení autobusovej linky do Hainburgu už 21. decembra 2007 po zrušení schengenských hraníc.

Nakoniec sa podarilo spustiť prevádzku linky len do pohraničnej obce Wolfsthal v sobotu 24. mája tohto roka. Dopravný podnik však predpokladá, že ak by prebehlo licenčné konanie do konca tohto roka, autobus do Hainburgu by mohol začať premávať začiatkom roka 2009. “Po technickej stránke sme pripravení. Momentálne je to v licenčnom konaní, tak ako sme čakali viac ako pol roka na licenciu do Wolfsthalu, tak administratíva je dlhšia. Nie je to v našich rukách, rozhoduje rakúske ministerstvo,” povedal Zahradník.

Do udelenia licencie tak môžu obyvatelia a návštevníci hlavného mesta aj naďalej cestovať len do rakúskeho Wolfsthalu. Napriek mnohým negatívnym ohlasom považuje dopravný podnik zriadenie tejto linky, ktorá premáva už takmer štyri mesiace, za dobrý krok. Podnik ju v žiadnom prípade neplánuje zrušiť, pretože takéto riešenie by znamenalo krok späť. “Rušiť linky ad hoc po tom, čo v nejakom období nie sú dostatočne vyťažené, by narobilo veľký chaos v doprave. To by sme museli zrušiť aj mnohé iné linky a myslím si, že istý konzervatívny prístup k linkovaniu a trasovaniu liniek by mal byť zachovaný,” konštatoval Zahradník. Doplnil, že podnik však nebude “podliehať tlaku istej časti lobistickej verejnosti, ktorá chce za každú cenu DPB vtlačiť len do hraníc mesta.” DPB zatiaľ nemá presné štatistiky vyťaženosti linky.

(zdroj: sita)

Najnavštevovanejšími kúpaliskami počas letnej sezóny, ktorá trvala od 30. mája do 1. septembra, boli športovo-rekreačný areál Zlaté Piesky a kúpalisko Rosnička v Bratislave. Zlaté piesky navštívilo viac ako 57-tisíc ľudí, Rosničku viac ako 47-tisíc ľudí.

Uviedol to riaditeľ Správy telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ) Jozef Chynoranský. Celková návštevnosť všetkých siedmych kúpalísk, ktoré spravuje STaRZ, bola podľa neho až 181 559, pričom tržby dosiahli 8 834 000 korún (293 235 €).

“Letnú sezónu hodnotím pozitívne, pretože za posledných päť rokov to bola druhá najlepšia sezóna z hľadiska návštevnosti a aj tržieb,” zdôvodnil. Potešiteľným je pre riaditeľa aj to, že návštevníci si našli cestu aj k znovuotvorenému a zrekonštruovanému kúpalisku v Lamači, kam prišlo až 17-tisíc ľudí.

“Aj keď meteorológovia hodnotia toto leto za jedno z najteplejších, my sme zaznamenali veľmi časté výkyvy počasia. A to v tom zmysle, že tri až štyri dni bolo teplo, následne tri až štyri dni sa ochladilo,” konštatoval Chynoranský. Paradoxom bolo podľa neho to, že z tých 13-tich týždňov, respektíve 14-tich víkendov prevádzky kúpalísk boli asi len štyri horúce víkendy. “Keby to bolo opačne, tzn. cez týždeň chladnejšie, cez víkend teplo, tak by to samozrejme bolo o inom. Prírode a počasiu však nerozkážeme,” doplnil.

Najlepšia letná sezóna za posledných päť rokov bola podľa Chynoranského v roku 2006, kedy navštívilo mestské kúpaliská viac ako 206,5-tisíc ľudí a tržby dosiahli takmer 9,5 milióna korún (takmer 315,3-tisíc €). Najnižšia návštevnosť za obdobie piatich rokov bola v roku 2005. keby na kúpaliská zavítalo vyše 127-tisíc ľudí a tržby boli viac ako 5,8 milióna korún (viac ako 192,5-tisíc €).

STaRZ spravuje kúpaliská Delfín, Rosnička, Tehelné pole, Lamač, Krasňany, Rača a areál Zlaté piesky.

(zdroj: sita)